My „beautiful“ life

4. kapitola – Noviny

Niall:

Boli sme spolu na večeri v mojej obľúbenej reštaurácii. Bola úžasna. Rozpávali sme sa o všetkom. Povedala mi o sebe, o svojom detstve a ja jej tiež. Od prvej chvíle som vedel, že je tá pravá a musí byť moja. Po večeri sme sa išli prejsť k London Eye. Celú cestu sme sa zhovárali a keď sme dorazili, otočil som ju k sebe. Z ničoho nič som ucítil jej sladké pery na tých mojich, pobozkala ma. Stále sa mi ospravedlňovala, ale v podstate nemala začo. Keby som to nechcel tak by som prestal a odtiahol sa, ale jááá.....ja ju proste milujem a chcem byť s ňou. Povedal som jej, že ju ľúbim a ona povedala to iste. Bol som prekvapený, ale som ten najšťasnejší človek na Zemi. No obávam sa toho, že zajtra toho budú plne noviny aj keď nás „možno“ nikto nevidel.  Odprevadil som ju domov, rozlúčili sme sa, dal som jej pusu a odišiel som. Keď som sa vrátil domov chalani už spali. Šiel som potichu do izby, ľahol som is na posteľ a v tej sekunde som zaspal. Ráno ma budil Liam.

„Niall, ty spachtoš, vstávaj! Čo to má znamenať?“, strhol so mňa perinu a strčil mi do ruky noviny.

„Uhm..“, pozrel som sa na ne áá....do riti. Na titulke som bol ja a Jane ako sa pozkávame pri London Eye. 

„Liam, jáá...ja vysvetlim vám to. Všetko.“

„Niall, sko to chceš vysvetliť. Prečítal si si to vôbec?“

„Slávny spevák Niall Horan (19) so skupiny One Direction bol včera večer prichytený s mladou neznámou slečnou na večeri v luxusnej reštaurácií a potom v neskorších chodinách aj pri London Eye ako sa pozkávajú. Kto je to šťastné dievča? Fanúšička alebo vážna známosť? Je to pre mladého Horana iba jednorázovka alebo to s ňou myslí vážne?“, zmel text pod fotkou.

Nemohol som tomu uveriť ako môžu niečo také napísať, keď nevedia ako to celé je.

„Liam, ľúbim ju, milujem. Od prvej chvíle čo som ju videl, zaľúbil som sa do nej. Nemôžem na ňu prestať myslieť. Stále ju mám pred očami, sníva sa mi s ňou. Ona je tá pravá, viem to. Aj ty si sa do Dan zaľúbil na prvý pohľad a ste spolu, ľúbite sa.“

„Niall jáá...fajn, ak ju ľúbiš, buď s ňou, ale nezabúdal poznáte sa len chvíľu, ale ako chceš. Je to tvoj život. Vieš, že sme bratia a podržíme ťa a budeme s tebou súhlasiť vo všetkom.“, potľapkal ma po pleci a odišiel. Povedal som to aj ostatným chalanom a boli radi, že som si konečne našiel to pravé dievča a som s ňou, aj keď to nie je ešte oficialne a poznáme sa len chvíľku. No teraz musím rýchlo zistiť, ako to Jane vzala. Určite už videla noviny. Zavolám jej.

Jane:

Čožééé? Jednorázovka? Fakt to Niall berie takto? Ale, ale veď povedal, že ma ľúbi. Včera pri London Eye, po tom mojom bozku. Ach, mohla som si myslieť, že chlapec slávny ako on nebude chcieť byť s „rebelkou“ dievčaťom ako som ja. Bože som taká hlúpa a naivna. Jane, Jane ty sa asi nikdy nepoučíš. Najpv sa bezhlavo zaľúbiš v L.A. do Jacka a teraz do Nialla a ešte k tomu do hviezdy. Prečo práve ja. Bože môj. A je to tu začala som plakať ako malé decko. Ja som sa do ňho fakt zaľúbila. Viem, poznáme sa krátko, ale viem o ňom skoro všetko aáá....on o mne tiež. Prečo sa to stalo? Prečo? Ešte, že nikto nie je doma. Mama a otec sú v práci a Lucy..ani neviem kde je. Asi už išla do školy. Naraňajkovala som sa a išla som spať do postele, no v tom mi zazvonil mobil. Na displeli písalo „Niall :*“. Mám alebo nemám mu to dnihnuť. Nakoniec som mu to dvihla.

„Áno“, povedala som a potiahla som nosom, aby nebolo veľmi rozoznať, že plačem.

„Jane, zlatko. Videla si už noviny že?“, opýtal sa ma smutným hlasom.

„Áno, videla a cítim sa fakt hrozne, úplne na nič. Neviem, čo si mám o tom myslieť.“

„Prosím Jane, never tomu, nič také som nepovedal a ani si to nemyslím. Nie je to pravda. Jane, ver mi prosím.“

„Niall chcem ti veriť,a le vieš možno majú pravdu. Poznáme sa len krátko. Niall ja neviem.“

„Jane, prosím!“, rozplakal sa. Normálne sa rozplakal. On.

„Neplač, Niall zlatko. Ľúbim ťa už som ti to povedala a dobre verím ti, ale bojím sa toho, že tie kecy od novinárov neprestanú.“

„Prepáč, ale vzalo ma to. Ja ťa neberiem ako žiadnu jednorázovku či ako to ty novinári napísali, ja ťa beriem ako svoje dievča aj keď tak neoficialne, ľúbim ťa a chcem byť stebou. Áno, viem poznáme sa len krátko, ale ľúbim, milujem ťa Jane.“

„Ja vie, aj ja teba Niall a vieš čo, prídi po mňa po škole a pôjdeme na moje obľúbené miesto a tak sa v kľude porozpávame, čo povieš?“

„Som za. A o koľkej vás mám vyzdvihnuť slečna Smith?“, zasmial sa. Konečne úsmev. J

„Okolo jednej, štvrť na dva, pán Horan. Budem vás čakať pane.“

„Výborne, slečna. Ľúbim vás. Uvidíme sa po škole. Dovidenia.“

„Aj ja vás. Dovidenia.“, poslala som mu pusu a zložila som. No nemiluj ho...

My „beautiful“ life

3. kapitola – Spoznávanie

„Niall? Ty?..“

„Ale nič. Prosím pôjdeš?“

„Áno, veľmi rada.“, usmiala som sa.

„Táák stretneme sa pri Starburcku, vyhovuje?“, opýtal sa ma.

„Jasné“

„A Jane ešte niečo?“

„Áno Niall?“

„Dáš mi prosím tvoje číslo?“

„Pravdaže, píš si.“

Vymenili sme si čísla, rozlučili sa a išli každy svojou cestou. Ja domov a Niall späť na školský koncert.

Doma:

Odomkla som dvere a Lucy už bola doma. Sedela s čipsami a colou v ruke pred telkou. Bolo mi čudné, že neostala na koncerte. Hm...možno sa už za ten čas aj skončil.

„Kde si toľko trčala?“, opýtala sa ma.

„Ale nikde“, zaklamala som svojej najlepšie kamarátke. Čo sa to somnou deje!?

„Tak fajn, ako chceš. Idem k Stacy. Vrátim sa až večer nečaj ma a povedz to aj Jesice (moja mama)“

„Oukey, ale ja doma nebudem, takže to znovu musíme nechať na informačný lístok. Hh.“, povedala som a obe sme sa začali smiať ako šialene.

„A to už prečo? Kam ideš?“, povedala pomedzi smiech.

„Na večeru“, povedala som už trochu vážne.

„Kam?“, opýtala sa prekvapene.

„Na večeru“, usmiala som sa.

„Óóó a kto je ten šťastný muž?“, vyzvedala.

„Niall.“

„Kto?“, skrýkla.

„Nekrič prosím ťa. A je to Niall. Niall Horan.“, kľudne som jej odpovedala.

„Dievča vieš kto to je?“

„Áno, je s tej skupiny čo hrala v škole. One Direction, že?“

„Presne. Je to jedna z najslávnejších britsko-írskych chlapčenských skupín. Uvedomuješ si to?“

„Pravdaže si to uvedomujem.“

„Tak potom máš šťastie sestra“, zasmiala sa.

„Je to len večera Lucy, len večera.“, povedala som.

„Áno, len večera.“, zachechtala sa a odišla.

Ja som sa išla pripraviť, no nevedela som čo si mám obliecť. No nakoniec som sa rozhodla pre (obr.). Nalíčila som sa a pomaly som sa vybrala k Starburcku. Niall tam už bol. Čakal ma oprety o budovu.

„Jane. Jáááá......nemám slov. Si krásna. Vyzeraš úžasne“

„Ďakujem. Aj tebe to sluší“, objala som ho a dala som mu pusu na líce na privítanie.

Začervenal sa. Bol krásny. Vybrali sme k luxusnej reštaurácii.

„Poď“, povedal a ukázal na dvere reštaurácie.

Bola skutočne krásna. Cítila som, že to bude skvelý večer, ktorý sa ešte len začína.

Objednali sme si špecialitu podniku. Ani neviem ako sa to volalo. Niall objednal ešte víno a mohli sme sa pustiť do jedenia. Na večeri sme sa skvelo bavili a hlavne spoznali. Povedala som mu všetko o sebe, čo mám rada, aké som mala detstvo, prečo sme sa presťahovali do Londýna aj to že mám šibnutú najlepšiu kamarátku. No a on mi povedal to iste. Všetko o sebe a chaloch. Cítila som, že ho poznám čím ďalej tým viac.

„Pfúúú, máš pestrí život“, usmial sa a odpil si z vína.

„A čo ty? Ja nie som superstár, ale ty“, štuchla som ho naopládku.

„Si úžasna“, povedal.

„Pre koho ako, ale som rada, že si to myslíš. Každy si myslí, že Jane Smith je najväščia rebelka v celom Londýne, odkedy sa sme prisťahovala. Ale nie je to tak. Ja sa len snažím užívať si život a to naplno. Len preto, že mám fialové vlasy, bláznim sa s priateľmi a milujem život, hneď nemusím byť rebelka. Aj keď mi tento prívlastok nevadí. Aspoň si somnou nikto nezačína.“, povedala som a zasmiala sa.

„A ja ti verím, že si snažíš svoj život užívať. Chcel by som byť ako ty. Užívať si život, byť každý deň s piateľmi a nebyť terčom novinárov. Ale nejde to. Aj keď sa to snažím každú voľnu chvíľu robiť. Môj život je ako napísana kniha. Mám napísane všetko. No všetko nie. To tedy chodim na WC alebo iné potreby už robím podľa toho ako na tom som. Ale inak musim robiť to, čo mi poviedia a prikážu. Nemám navýber. Som superstár. Aj keď sa tam vôbec necítim.“, skonil hlavu.

„Poznám ťa len niekoľko hodín, ale viem, že si úžasny človečik, v ktorom drieme tiger ako v každom znás, len to nedavá najavo“, usmiala som sa naňho.

„Tak to si ma potešila, veľmi. Ideme?“, opýtal sa.

„Jasné poďme.“

Dopila som víno, Niall zaplatil účet a išli sme sa prejsť k London Eye. Celú cestu sme sa zhovárali.

„Tak ako sa ti páčil dnešný večer?“, opýtal sa ma a otočil si ma k sebe.

„Bol úžasny, ďakujem ti. Som fakt veľmi rada, že som ťa spoznala a mohla tento večer straviť stebou“, usmiala som sa.

„To som rád. Aj ja som sa cítil dobre, veľmi dobre. Jane, stretneme sa ešte niekedy?“

„No samozrejme, že sa stretneme. Ja som v Londýne každý deň, nóó ale ty asi nie“, povedala som smutným hlasom, skonila hlavu a pozerala do zeme.

„Aj my to bývame. Neďaleko Londýna mame vilu, ale je pravda, že počas koncertov sme tu minimum času. No kvôli tebe sem budem počas voľných dni jazdiť rád“, povedal a zdvihol mi bradu. Pozerali sme si do oči á....niečo sa vo sme zlomila. Nevydržala som to a pobozkala som ho. Najjemnejšie ako som len vedela. Bála som sa, že to ho odradím a zničím naše doteraz niekoľko hodinami vybudované priateľstvo. Po chvíli som sa odtiahla.

„Prepáč, ja...prepač“, dookola som sa ospravedlňovala.

„Nemáš sa začo ospravedlňovať.“

„Ale mám. Zato, že som ťa...prepač“, vzdychla som. Oboma rukami mi chytil tvár a dal mi pusu.

„To je v pohode. Jane, od prvej chvíle čo som ťa videl v tej sivej mikine sedieť v poslednom rade v škole. A keď som videl tie krásne vlasy, ktoré ti s nej vytrčali som vedel, že si neobyčajná a výnimočná, že si tá pravá a musiš byť moja. Od prvej chvíle ťa ľúbim Jane. Ľúbím.“

„Niall, jáá....neviem čo mám povedať. som s toho v šoku, ale cítim to isté. Viem poznáme sa len jeden deň, možno iba niekoľko hodín, ale aj ja ťa ľúbim.“ Dala som mu pusu. Tú najdlšiu pusu v mojom živote. Bola presne polnoc. Začali biť hodiny na Big Bende. Bozkávali sme sa pri mesačnom svite, pod hviezdami. Bolo to nezabudnuteľne. Ruka v ruke sme sa potom vybrali ku mne domov. Niall ma šial odprevadiť. Rozlúčili sme sa, dal mi pusu a odišiel. Potichu som vošla do domu. Vyzula som sa, dala si dole bundu a utekala som do izby, aby ma nikto nevidel. Bolo už totiš dosť neskoro. Zvalila som sa na posteľ a hneď som zaspala.

Jane's outfit

My „beautiful“ life

2. kapitola – Nehoda

Otočila som sa a stál tam on. Ten najkrajši chlapec na svete. Jeho oči boli krásne. Normálne ma paralizovali.

„Ahoj. Ja som Niall. Niall Horan. Som s kapely. Všimol som si, že si sa nudila. Nepáči sa ti naša hudba alebo my?“, povedal a zasmial sa.

„Ahoj. Nie, nie ja len dnes som sa zle vyspala a veľmi vás nepoznám, prepáč.“ Chcela som odísť, ale chytil ma za ruku a pritiahol späť. Boli sme tak blízko, že sa nám spojili nosy, ale len tak letmo. No tie jeho oči boli fakt krásne. Krásne modré kukadlá. Uff. Dalo mi námahu uržať sa na nohách. Ešte že ma držal. Hh.

„Á meno? Ako sa volaš? No pravdaže, ak to smiem vedieť“, usmial sa.

„Jáá“, trochu som sa odtiahla.

„Volám sa Jane. Jane Smith. Teší ma Niall. Prepáč, ale už musím ísť, mám hodinu“, zaklamala som. Chcela som len čo najskôr otiaľ odísť. Mala som zvláštny pocit. 

„Aj mňa teší Jane. Hodinu? Ale veď dnes máte celý deň koncert nie?“, zasmial sa.

Nevedela som, čo povedať.

„Ehm, ehm....jáá...ja mám vlastne doučovanie.“

Rozbehla som sa, cez celú chodbu preč, no zastavila ma skrinka, ktorú musel ako náročky Ron (típek zo školy), práve v tej najnevhodnejšej chvíli otvoriť. Ahh, no a ja som sa ocitla otrasená na zemi.

„Preboha Jane, si v poriadku?“, pribehol ku mne Niall.

„Áno, som. Nerob si starosti som v pohode.“

Pomali som sa postavila. Niall mi pomáhal, keď mi náhle zatočilo v hlavé á...Zobudila som sa až v školskej ambulancii. Vedľa bol Niall. Spal. Bol taký sladký. „Bol tu celý čas so mnou?", pomyslela som si . Nechcela som ho zobudiť. No nechcela som ho tam nechať samého bez poďakovanie a len tak odísť.

„Niall?“, pomaly som sa postavila a podišla som k nemu.

„Uhm..Liam nechaj ma spať. Vypadni!“ Bože je tak sladký keď spí.

„Hh. Niall? To som ja Jane. Zobuď sa.

„Hm...“, pretrel si oči.

„Ou..Ahoj Jane. Prepač mi to vypadni. Si v poriadku? Odpadla si a odniesol som ťa sem. Sestriška povedala, že si sa len trošku viac udrela a budeš v pohode.“

„Áno, je mi už dobre. Ďakujem. Ako sa ti mám poďakovať?“

„Stačí, ak mi dovolíš pozvať ťa na večeru. Prímaš?“, povedal s nádejou v očiach.

„No, ale to by som mala pozvať ja teba, namyslíš?“

„Hej, ale chcem to ja. Jáá...Jane...jáá...“ ........

Niallko :* 

My „beautiful“ life

1. kapitola – Koncert v škole

Je 7.00. zobudila som sa nato, že mi zvoní mobil ako šialený. Volala mi Stacy.

„Áno. Prečo ma budíš tak skoro?“
„Hééj skoro. Zlatíčko pozri sa koľko je hodín alebo ja ti po poviem je 7.15 a o 7.30 ideme do školy. Tak si vy dve pohnite o 15 minút pred vašim housom. Maj sa.“, povedala mi Stacy do telefónu a zložila.
Pozbierala som sa s postele a namierila si to do kúpelne. Umyla som sa, trochu nalíčila a obliekla som si (obr.). Rýchlo som šla zobudiť Lucy, na ktorú som úplne zabudla.

„Lucy, zlatko vstávaj. O 15 minút je tu Stacy. Pohni sa!“

„Uhm.“, zamrmlala.

„Lucia Anabella Mayi okamžite sa postav s tej poslete, lebo za seba neručím!“, prikázala som jej a stiahla s nej perinu.

„Idem, idem“, zamrčala a spadla s postele.

„Au“, pomyslela som si.

Ja som zbehla zatiaľ pripraviť raňajky a kávu. O 5 minút už bola Lucy hotová, najedli sme sa a vyrazili. So Stacy sme sa stretli hneď pred bránkou.

„Ahojte baby“, pozdravila nám.

„Ahoj Cici. Ako sa máš?“, opýtala som sa jej.

„Úplne super. Mám pre vás skvelú správu, no alebo aspoň pre Lucy. Ale na začiatok. Baby vyzerate skvele.

„Aj ty bejby“, povedala Lucy a žmukla na Stacy.

Všetky sme sa začali smiať. Bože sme šialené. Ale máme sa rady. O niekoľko minút sme boli pred školou. Všetci žiaci boli natlačení v nešej mini telocvični. Bolo to čudné. Nikdy sa to nestávalo. No dnes asi vynimočne. Vošli sme dnu a všetky dievčata vrieskali ako nepričetne.

„Sú tu oni. 1D. Sú tu 1D. Áááááááááááá ja ich milujem, bože zbláznim sa!“, kričala mi pri uchu jedna s tých diečat.

„Táák baby, toto som vám chcela povedať. To bola ta skvelá správa. Do školy prišli ony. 1D. budú tu s nami celý týždeň.“

„Ááááááááááááááá“, začala jačať Lucy ako šialena. Ježiši ti dievča má 16 alebo 5?

„Bože som šťastná ako blcha. Neverím, že sú fakt tu“, pokračovala.

Hneď ako to dopovedala vystúpil na pódium náš riaditeľ a povedal: „Žiaci ako ste si už iste všimli a dopočuli sa v našej škole sú One Direction. Budú tu s nami celý týždeň tak užite si ich aj tento menší koncert. Prosím privitajte One Direction.

„Áááááááááá bože“, začali jačať všetky dievčata a Lucy so Stacy tiež. Nechápem ich.

Sadla som si úplne dozadu, pretože iba tam bolo voľné miesto, kedže všetky baby boli natlačené na sebe vpredu. Tie dve ma nechali samu. Úplne samu. Tss to su kamarátky, nech si idú. Ja ich vôbec nepoznám a s rozprávania toho veľa nezistím. No ten blondiak nie je najhorši. Hhh. Začali spievať. Božéé. Nuda. Dala som si slúchadka a kapučnu. Zavrela som oči a pomorila som snou a myšlienok. Niečo ma nútilo zodvihnuť hlavu a pozrieť sa na nich, no hlavne na toho blondiaka. Bol fakt pekný. On, on, on sa na mňa pozeral a keď videl, že na ňho pozerám aj ja usmial sa. Normalne sa usmial. Božééé ten úsmev. :* Preboha Jane preber sa. Postavila som sa a hneď sa skončila ja pesnička čo spievali. Dali si pauzu. Chcela som odísť, keď ma niekto chytil za ruku. Otočila som sa a....

Jane's outfits

Stacy

My „beautiful“ life

Úvod:

Volám sa Jane. Mám 16 rokov. Mám dlhé fialovo-modré vlasy. Som normálna, šialená baba, ktorá miluje život. Bývam v Londýne od 15 rokov. Presťahovali sme sa tam, pretože otec dostal skvelú ponuku na prácu a tak sa nedalo nič robiť. Musela som to aj s bratom prijať. Áno mám brata. Volá sa Thomas, ale všetci ho volajú Tom. Má 17 rokov. Moja mama sa volá Jesica a otec Simon. Mama má 39 rokov a otec tak isto, lenže je od mamy o niekoľko mesiacou mladši. Obaja s bratom chodievame na Morwell High School v centre mesta. Ja som druháčka a brat tretiak. Od nášho „domu“ no skôr vily ako domu je to len 15 minút. Lepšie som si priať nemohla. Moje dectvo som prežila v L.A. Bolo tam krásne, mala som tam kopu kamarátov aj priateľa Jacka. No keď som ho raz v bare uvidela s jednou štetkou zo školy hneď som sa s ním rozišla. Ublížil mi, ale bola som aj trochu rada, konečne možem naplno žiť bez toho chudáka. Mám aj najlepšiu kamarátku. Volá sa Lucy. Sme spolu už od mala. Naše mamy sa veľmi dobre poznajú a sú kamarátky. Mám ju strašne rada. No keď sa dozvedela, že odchádzam povedala že ide somnou a tak sa aj stalo. Býva s nami. Som šťastné, že je tu somnou. A skoro by som zabudla, má tiež 16 a miluje 1D. Ták toľko o mne a mojom doterajšom živote. Teraz začiná môj život s Londýne. Som zvedavá ako to zvládnem. 

                                                           
                                                                      Jane

                                         
                                                                       Lucy

Naš „dom“