My „beautiful“ life

3. kapitola – Spoznávanie

„Niall? Ty?..“

„Ale nič. Prosím pôjdeš?“

„Áno, veľmi rada.“, usmiala som sa.

„Táák stretneme sa pri Starburcku, vyhovuje?“, opýtal sa ma.

„Jasné“

„A Jane ešte niečo?“

„Áno Niall?“

„Dáš mi prosím tvoje číslo?“

„Pravdaže, píš si.“

Vymenili sme si čísla, rozlučili sa a išli každy svojou cestou. Ja domov a Niall späť na školský koncert.

Doma:

Odomkla som dvere a Lucy už bola doma. Sedela s čipsami a colou v ruke pred telkou. Bolo mi čudné, že neostala na koncerte. Hm...možno sa už za ten čas aj skončil.

„Kde si toľko trčala?“, opýtala sa ma.

„Ale nikde“, zaklamala som svojej najlepšie kamarátke. Čo sa to somnou deje!?

„Tak fajn, ako chceš. Idem k Stacy. Vrátim sa až večer nečaj ma a povedz to aj Jesice (moja mama)“

„Oukey, ale ja doma nebudem, takže to znovu musíme nechať na informačný lístok. Hh.“, povedala som a obe sme sa začali smiať ako šialene.

„A to už prečo? Kam ideš?“, povedala pomedzi smiech.

„Na večeru“, povedala som už trochu vážne.

„Kam?“, opýtala sa prekvapene.

„Na večeru“, usmiala som sa.

„Óóó a kto je ten šťastný muž?“, vyzvedala.

„Niall.“

„Kto?“, skrýkla.

„Nekrič prosím ťa. A je to Niall. Niall Horan.“, kľudne som jej odpovedala.

„Dievča vieš kto to je?“

„Áno, je s tej skupiny čo hrala v škole. One Direction, že?“

„Presne. Je to jedna z najslávnejších britsko-írskych chlapčenských skupín. Uvedomuješ si to?“

„Pravdaže si to uvedomujem.“

„Tak potom máš šťastie sestra“, zasmiala sa.

„Je to len večera Lucy, len večera.“, povedala som.

„Áno, len večera.“, zachechtala sa a odišla.

Ja som sa išla pripraviť, no nevedela som čo si mám obliecť. No nakoniec som sa rozhodla pre (obr.). Nalíčila som sa a pomaly som sa vybrala k Starburcku. Niall tam už bol. Čakal ma oprety o budovu.

„Jane. Jáááá......nemám slov. Si krásna. Vyzeraš úžasne“

„Ďakujem. Aj tebe to sluší“, objala som ho a dala som mu pusu na líce na privítanie.

Začervenal sa. Bol krásny. Vybrali sme k luxusnej reštaurácii.

„Poď“, povedal a ukázal na dvere reštaurácie.

Bola skutočne krásna. Cítila som, že to bude skvelý večer, ktorý sa ešte len začína.

Objednali sme si špecialitu podniku. Ani neviem ako sa to volalo. Niall objednal ešte víno a mohli sme sa pustiť do jedenia. Na večeri sme sa skvelo bavili a hlavne spoznali. Povedala som mu všetko o sebe, čo mám rada, aké som mala detstvo, prečo sme sa presťahovali do Londýna aj to že mám šibnutú najlepšiu kamarátku. No a on mi povedal to iste. Všetko o sebe a chaloch. Cítila som, že ho poznám čím ďalej tým viac.

„Pfúúú, máš pestrí život“, usmial sa a odpil si z vína.

„A čo ty? Ja nie som superstár, ale ty“, štuchla som ho naopládku.

„Si úžasna“, povedal.

„Pre koho ako, ale som rada, že si to myslíš. Každy si myslí, že Jane Smith je najväščia rebelka v celom Londýne, odkedy sa sme prisťahovala. Ale nie je to tak. Ja sa len snažím užívať si život a to naplno. Len preto, že mám fialové vlasy, bláznim sa s priateľmi a milujem život, hneď nemusím byť rebelka. Aj keď mi tento prívlastok nevadí. Aspoň si somnou nikto nezačína.“, povedala som a zasmiala sa.

„A ja ti verím, že si snažíš svoj život užívať. Chcel by som byť ako ty. Užívať si život, byť každý deň s piateľmi a nebyť terčom novinárov. Ale nejde to. Aj keď sa to snažím každú voľnu chvíľu robiť. Môj život je ako napísana kniha. Mám napísane všetko. No všetko nie. To tedy chodim na WC alebo iné potreby už robím podľa toho ako na tom som. Ale inak musim robiť to, čo mi poviedia a prikážu. Nemám navýber. Som superstár. Aj keď sa tam vôbec necítim.“, skonil hlavu.

„Poznám ťa len niekoľko hodín, ale viem, že si úžasny človečik, v ktorom drieme tiger ako v každom znás, len to nedavá najavo“, usmiala som sa naňho.

„Tak to si ma potešila, veľmi. Ideme?“, opýtal sa.

„Jasné poďme.“

Dopila som víno, Niall zaplatil účet a išli sme sa prejsť k London Eye. Celú cestu sme sa zhovárali.

„Tak ako sa ti páčil dnešný večer?“, opýtal sa ma a otočil si ma k sebe.

„Bol úžasny, ďakujem ti. Som fakt veľmi rada, že som ťa spoznala a mohla tento večer straviť stebou“, usmiala som sa.

„To som rád. Aj ja som sa cítil dobre, veľmi dobre. Jane, stretneme sa ešte niekedy?“

„No samozrejme, že sa stretneme. Ja som v Londýne každý deň, nóó ale ty asi nie“, povedala som smutným hlasom, skonila hlavu a pozerala do zeme.

„Aj my to bývame. Neďaleko Londýna mame vilu, ale je pravda, že počas koncertov sme tu minimum času. No kvôli tebe sem budem počas voľných dni jazdiť rád“, povedal a zdvihol mi bradu. Pozerali sme si do oči á....niečo sa vo sme zlomila. Nevydržala som to a pobozkala som ho. Najjemnejšie ako som len vedela. Bála som sa, že to ho odradím a zničím naše doteraz niekoľko hodinami vybudované priateľstvo. Po chvíli som sa odtiahla.

„Prepáč, ja...prepač“, dookola som sa ospravedlňovala.

„Nemáš sa začo ospravedlňovať.“

„Ale mám. Zato, že som ťa...prepač“, vzdychla som. Oboma rukami mi chytil tvár a dal mi pusu.

„To je v pohode. Jane, od prvej chvíle čo som ťa videl v tej sivej mikine sedieť v poslednom rade v škole. A keď som videl tie krásne vlasy, ktoré ti s nej vytrčali som vedel, že si neobyčajná a výnimočná, že si tá pravá a musiš byť moja. Od prvej chvíle ťa ľúbim Jane. Ľúbím.“

„Niall, jáá....neviem čo mám povedať. som s toho v šoku, ale cítim to isté. Viem poznáme sa len jeden deň, možno iba niekoľko hodín, ale aj ja ťa ľúbim.“ Dala som mu pusu. Tú najdlšiu pusu v mojom živote. Bola presne polnoc. Začali biť hodiny na Big Bende. Bozkávali sme sa pri mesačnom svite, pod hviezdami. Bolo to nezabudnuteľne. Ruka v ruke sme sa potom vybrali ku mne domov. Niall ma šial odprevadiť. Rozlúčili sme sa, dal mi pusu a odišiel. Potichu som vošla do domu. Vyzula som sa, dala si dole bundu a utekala som do izby, aby ma nikto nevidel. Bolo už totiš dosť neskoro. Zvalila som sa na posteľ a hneď som zaspala.

Jane's outfit